Miroslav Válek: Slnko

Obilie žltne.                                                                Modrý les. Nad lesom sa mračí.
Slama na klobúky                                                       Z mračien zrazu odlomil sa blesk.
krásne dozrieva.                                                         Zem sa nahla.
Deň ako stvorený je na čítanie z ruky.                        Sosny narazili čelom o čelo.
                                                                                  Tak sa zľakla, až sa zotmelo.

V belasom vzduchu utopil sa les.
Milenci v ňom sedia s bledou tvárou,                           A ja by som ti kúpil     
pijú slnko s octom,                                                       letnú búrku s kvetinami,
jedia kyslé jablká,                                                        krotký blesk, čo by sa v nich pásol.
rátajú si prsty na nohách a na rukách,
tešia sa, že k životu to stačí.

Válek je tiež super, jeden z najlepších. V tomto úryvku je spústa umeleckých obrazov. Skúste mi pár vyhľadať, nech viem, že ste sa za tie roky niečo naučili       (metafora, epiteton...)

Milan Rúfus:  Deti

Zajedno s nimi, menší bratia zvierat.                        Potroche začnú smutnieť. Tušia deň,
Vedia ešte, čo my už nevieme.                                 keď z každého Z nich odchádza
                                                                                 malý princ na koni a odnáša si žezlo
Len priezračnú a čistú vodu pijú.                              i jablko.
Smeť odfúknu a vyvrhujú špinu.
Hlavičky na tráve                                                      To už je vlastne koniec.
a zväčša ležiac pritom,                                             Čo potom príde, už sa opakuje,
jak nemocného počúvajú svet.                                 na ľudskú mieru od počiatku dané.
                                                                                To postavenie mimo hry.
Čo povie im, to nikdy nevyzradia.                             A únava. A úzkosť…
Nosia to pod košieľkou ako jablká
zo susedovho stromu.

Mám rada Rúfusove básne, je v nich ľudskosť, skúsenosť, životná pravda. Prečítajte si pozorne túto ukážku a napíšte mi svoj názor. Hovorí o detstve, dospievaní, starobe? Je v nej smútok, nostalgia, sklamanie alebo vidíte niečo iné?

S.J.L.

Milí študenti,
 od dnešného dňa máte možnosť so mnou komunikovať aj prostredníctvom blogu S.J.L. Očakávam od Vás spoluprácu, Vaše názory, komentáre,
                                                                                  Ľ. J.